Kto by len nepoznal čaj? Či už vreckový alebo sypaný, každý si určite nájde svojho favorita. Svoj účel neplní len v chladných dňoch, ale predovšetkým v kultúre niekoľkých krajín, ktoré čaj považujú za výnimočný rituálny nápoj. Listy pochádzajúce z čajovníka so sebou nesú mnohostoročnú tradíciu, ktorú si môžete prežiť aj vy. Aký je váš favorit?
obsah článku
Odkiaľ pochádza čaj?
K prvému čaju sa viaže legenda, nad pravdivosťou ktorej môžeme dnes len špekulovať. Hovorí o čínskom cisárovi, ktorý často odchádzal do lesov a divokej prírody, aby meditoval av tichosti premýšľal. Pri jednej takej návšteve mu do kotlíka s vodou priletelo niekoľko čajových lístkov. Cisár si ich hneď nevšimol, tak mali dostatok času, aby sa vylúhovali. Keď sa potom napil, bol veľmi príjemne prekvapený. Čaj sa týmto dňom stal súčasťou jeho rituálu.
Ak by bol príbeh pravdivý a verím, že aspoň jeho časť je, bola by tradícia pitia čaju staršia ako 5000 rokov. Avšak overené informácie môžeme čerpať až v knihách starých iba niekoľko málo storočí.
Či už sa prikláňate k akejkoľvek verzii, obe sa zhodujú v mieste, teda že čaj pochádza z Číny. Odtiaľ sa najprv rozšíril do okolitých ázijských krajín, neskôr, v druhej polovici 19. storočia boli vo veľkom zakladané čajové plantáže, ktoré postupne z čaju urobili druhý najobľúbenejší nápoj sveta, hneď po vode.
Tradícia pitia čaju
Vzhľadom na veľmi dlhú tradíciu je jasné, že si niektoré krajiny vytvorili vlastné čajové rituály. Najznámejší je určite britský čaj o piatej, ale nemenej zaujímavá je japonská tradícia.
Čaj o piatej vznikol v čase, keď v Anglicku boli typické iba dve jedlá – raňajky a neskoré večere. Z pocitu hladu, možno aj nudy si vojvodkyňa z Bedfordu nechala pripraviť čaj spolu s niečím malým na zahryznutie. Táto chvíľa sa jej natoľko zapáčila, že z nej vytvorila rituál, ku ktorému pravidelne pozývala aj svoje najbližšie priateľky. V súčasnosti už na každodenné hodinové posedenie nebýva čas. Briti si ho užijú iba pri vzácnych príležitostiach. V Anglicku sa najväčšej obľube teší čierny čaj, do ktorého sa pridáva mlieko.
V Japonsku už v 15. storočí vznikali domy so špeciálnymi čajovými miestnosťami, ktoré mali znížený priechod, aby sa každý vstupujúci musel nápoju hlboko pokloniť. Dnes sa tradične pripravuje matcha, a to pôvodným spôsobom, ktorý trvá neuveriteľné štyri hodiny. Nie je sa preto čomu diviť, že čajové rituály ani tu nie sú na dennom poriadku.
Za zmienku určite stojí aj tradícia ostatných krajín. Napríklad v Rusku si čaj natoľko obľúbili, že vzniklo porekadlo „Tam, kde majú dobrý čaj, pije sa menej vodky.“ Kreativitou síce príliš neoplýva, ale rozhodne je výstižné. Čaj sa tu pripravuje v samovare. Najprv sa uvarí veľmi silný výluh, ktorý si potom každý nariedi vodou podľa svojich chutí. Do čaju sa obvykle pridáva kandizované ovocie alebo marmeláda.
Sypaný vs. vreckový čaj
Milovníci čaju by ten vreckový možno ani čajom nenazvali, ale to nič nemení na tom, že je celosvetovo oveľa žiadanejší ako sypaný. Dôvodom je ľahká príprava, dostupnosť, pretože vreckový čaj je možné zakúpiť v každom supermarkete, bohatý výber a veľmi nízka cena.
Ak hľadáte len horúci nápoj, ktorým sa v zime zahriať, môže byť sáčkový čaj dostačujúci. Ale všeobecne nebýva príliš kvalitné, lístky sú veľmi nadrvené a presušené (často sa jedná o odpad zo sypaného čaju), chuť a vôňa je neporovnateľná. Pri vreckovom čaji sa väčšinou nedá zistiť dátum zberu, na obale je uvedená iba expirácia, ale po niekoľkých mesiacoch skladovania je jasné, že z čaju vyprchávajú esenciálne oleje a ďalšie zložky, ktoré sa podieľajú na vôni, chuti a zdravotných benefitoch.
Existujú aj špekulácie o zdravotných účinkoch samotných vrecúšok, hlavne kvôli prítomnosti dioxínu v bielenom vrecúšku. Tie nebielené zase obsahujú čiastočky plastu.
Kvalitný sypaný čaj je možné zakúpiť v špecializovaných predajniach, kde bude výber skutočne bohatý. Rozdiel spoznáte na prvý pohľad. Lístky sú veľké, neporušené a ich vôňa sa line celou predajňou. Príprava je možno o niečo náročnejšia, ale ak si chcete vychutnať naozajstný čaj, tak pár minút navyše určite stojí za to. Všetky druhy sypaného čaju môžete zalievať niekoľkokrát.
Príprava sypaného čaju
Medzi priaznivcami čaju sa všeobecne rozlišuje dvojaký spôsob prípravy – v miske av gaiwane. Prvý spôsob je jednoduchší a naozaj veľmi rýchly. Čajové lístky sa zalejú vodou s optimálnou teplotou, ktorá je závislá od druhu čaju. Používa sa hlboká miska, do ktorej sa umiestnia veľké a neporušené lístky. Je to preto, že v nápoji zostávajú po celú dobu, necedia sa.
Gaiwan je špeciálna nádoba, v ktorej si čaj zalejete, ale po pár minútach ho zlejete do misky, ktorá obvykle býva súčasťou sady. Nie je preto potrebné tak starostlivo vyberať podľa vzhľadu čajových lístkov. Doba lúhovania sa, rovnako ako teplota, líši v závislosti od druhu čaju, ktorý chcete pripraviť. Všeobecne platí, že tzv oolong čaju sa môžu lúhovať dlhšie a nie sú tak citlivé na teplotu. Opakom je napríklad japonský zelený čaj, ktorý bude pri nevhodnej teplote a dĺžke lúhovania chutiť úplne inak.
Druhy čaju
Druhov čaju je ohromné množstvo, ale tentokrát vynecháme všetky bylinkové alebo ovocné. Budeme sa sústrediť na pravé čaje, ktoré pochádzajú z rastliny zvanej čajovník. To, čo ich odlišuje, je až spôsob spracovania po zbere.
Čierny čaj
Prvým a zároveň najrozšírenejším druhom je čierny čaj. Typicky tmavú farbu a horkastú chuť mu dodáva fermentácia. Po natrhaní sa listy sušia na tmavom a vetranom mieste až niekoľko dní, do doby, než stratia približne polovicu vlhkosti. Potom sa jednotlivé listy stáčia, aby došlo k narušeniu štruktúry a tým k vylúčeniu enzýmov, ktoré prirodzene spustia proces oxidácie.
Dĺžka fermentácie je závislá na požadovanom type. Po krátkom čase bude mať čaj svetlozelené odtiene a čím dlhšie bude oxidácia prebiehať, tým bude farba tmavšia. Avšak nič sa nemá preháňať. Príliš dlhá fermentácia spôsobí nepríjemne trpkú chuť a zbaví čaj kofeínu a ďalších typických zložiek. Hneď ako bude proces oxidácie ukončený, listy sa roztriedia podľa veľkosti a dosušia. Veľkosť okrem iného určuje kvalitu a tým pádom aj cenu.
Čierny čaj býva tiež základom anglického čaju o piatej, rovnako tak ďalších ochutených nápojov, napríklad indického Chai Másala. Ide o silný čierny čaj ochutený zázvorom, kardamómom a ďalším korením, ktoré na záver doplní vyšľahané mlieko.
Zelený čaj
Zelený čaj nie je fermentovaný. Aby sa predišlo prirodzenej oxidácii, sú listy ihneď po zbere vystavené vysokým teplotám. To sa deje buď suchým teplom nad ohňom, alebo vlhkým teplom, pri ktorom sa rastlina naparuje. Prvý spôsob je typický pre Čínu, zatiaľ čo naparovanie sa vykonáva v Japonsku. Po tepelnej úprave sa listy stáčajú. Opäť sú dva spôsoby. Pre Čínu sú charakteristické pletence, pre Japonsko naopak zvinovanie do podlhovastých ihiel.
Tento druh je považovaný za pravý čaj. Obsahuje vysoké množstvo kofeínu, u čajov označovaného ako tein. Oproti „kávovému“ kofeínu sa teín viaže na triesloviny a vďaka tomu sa uvoľňuje postupne. Povzbudzujúce účinky sú preto niekoľkonásobne dlhšie ako pri káve, a hlavne nepredstavujú záťaž pre srdce a cievny systém.
Matcha
Matcha je vlastne vysoko koncentrovaný zelený čaj, ktorý je pomletý na jemný prášok. Teší sa takej obľube, že sa z neho zďaleka nepripravuje iba nápoj. Tvorí základ na prípravu dezertov, zmrzlín alebo alkoholických drinkov.
Rastliny na výrobu matcha čaju sú vopred vyberané. Mesiac pred zberom sa zatieni plachtou, aby sa zamedzilo prístupu slnečného žiarenia. Po zbere sú listy tepelne spracované rovnako ako v prípade zeleného čaju, potom sa dôkladne vyrezávajú stonky a žilky. Dosušené rastliny sa melú na žulových kameňoch.
Matcha má svoju tradíciu hlavne v Japonsku, kde je podávaný ako rituálny nápoj a je tu kladený dôraz na správnu prípravu. Tá zaberie až niekoľko hodín. Správne pripravený čaj je zaliaty vodou o teplote 75 ° C a je ušľahaný do sýto zelenej peny. Konzumuje sa v tejto podobe.
Prečo sa matcha teší takej obľube? Okrem prítomnosti vitamínov, minerálov a antioxidantov, čo majú všetky čaje spoločné, je vyhľadávaný pre svoju vlastnosť urýchliť činnosť metabolizmu a tým aj spaľovanie tukov. Priaznivci zdravého stravovania ale tieto vlastnosti u potravín väčšinou nevyhľadávajú a dávajú prednosť povzbudzujúcim účinkom, nevšednej chuti a prítomnosti antioxidantov, ktoré podporujú prirodzený detox organizmu.
Polozelený čaj
Možno ho poznáte skôr pod označením Oolong. Polozelený čaj môžeme zaradiť na pomedzí čierneho a zeleného čaju, a to ako chuťou, vôňou aj spôsobom spracovania.
Zber listov prebieha neskôr ako u spomínaných druhov, treba počkať na silné listy, ktoré budú odolné voči mechanickému poškodeniu. Akonáhle sa púčiky začnú otvárať, zbierajú sa vyrastené listy, ktoré sa čiastočne vysušia a vytvarujú do pologuličiek, čím sa spustí proces fermentácie. Tá sa ale zastaví ešte pred dokončením. Ako veľmi bude čaj fermentovaný, závisí od konkrétneho druhu. Rozdiely sú markantné – od 5% oxidácie až po 90%. Oolong stále zostáva hlavne v prostredí malých producentov, ktorí každú guľôčku poctivo tvarujú rukami a niektorí dokonca nohami.
Biely čaj
Biely čaj je zo všetkých druhov najmenej spracovávaný, čo sa odráža v jeho jemnej, sladkastej chuti. Na výrobu sa používajú len tie najkvalitnejšie ingrediencie – listové púčiky, ktoré môžu byť každoročne zbierané iba v krátkom intervale.
Po zbere sú listy iba vysušované, žiadnou ďalšou úpravou neprechádza. Aby sa zabránilo fermentácii, nie sú lístky stáčané ak sušeniu sa používajú len temné vetrané miestnosti s nízkou teplotou.
Najkvalitnejšie druhy pochádzajú z Číny, ale na trhu nebývajú tak často dostupné. Predsa len je taký čaj privilégiom cisárov, pre bežných konzumentov je veľmi drahý a zle dostupný. Avšak „obyčajnejšie“ druhy sa dajú zohnať dokonca aj v sáčkovej podobe.
Tak trochu iné čaje
Na začiatku som hovorila, že sa zameriame hlavne na druhy, ktoré pochádzajú z čajovníka. Predsa len existujú ešte dva nápoje, ktoré s čistým svedomím môžeme nazvať čajom, a pritom z tejto typickej rastliny nepochádza. Dokonca sa líšia aj krajiny pôvodu.
Yerba Maté
Prvým z nich je maté, nápoj, ktorý je známy vďaka juhoamerickým indiánom. Získava sa z cesmíny paraguajskej, ktorá rastie v typických klimatických podmienkach Amazónie. Prítomnosť teínu povzbudivo pôsobí na telo i myseľ. Tieto účinky poznali práve už miestni indiáni, ktorí ich hojne využívali v každodennom živote aj tradičných rituáloch. Rituálne sa podával v nádobách z vydlabanej tekvice a usrkával sa bambusovou slamkou.
Chuťovo pripomína hutnejšie druhy zelených čajov. Je pomerne trpký, horký a má zemitú chuť. Napriek tomu nie nepríjemnú, svojich priaznivcov si bezpochyby nájde.
Rooibos
Druhým „nečajom“ je rooibos, ktorý je chuťovým opakom maté. Vyniká svojou jemnou, sladkastou chuťou. Neobsahuje žiadny kofeín a je teda ideálnym nápojom pre tehotné ženy a malé deti.
Pochádza z rastliny čajovec, ktorá bohato rastie v tropických oblastiach Afriky. Vyhovujú jej časté požiare, vďaka ktorým zem získava charakteristické podmienky. Pri zbere sa listy kríkov ostrihajú, nahrnú na hromadu av tejto podobe sa nechajú 8–24 hodín fermentovať. Dĺžka je závislá na aktuálnej teplote. Vďaka tomuto kroku získava typickú mahagónovú farbu. Po fermentácii sa listy rozhrnú a dosušia sa na priamom slnku.
Každý si nájde ten svoj
Rozhodne nie je možné povedať, ktorý druh čaju je ten najlepší. Všetky chutia trochu inak, aj keď pochádzajú z rovnakej rastliny. Čo ale s určitosťou môžeme vyhlásiť je, že sypaný čaj je mnohonásobne kvalitnejší. Napriek tomu verím, že vďaka jednoduchej príprave, rozmanitosti a dostupnosti si vreckový čaj svoje miesto na trhu naďalej udrží.
